Vznik tohto medzinárodného archeoparku možno datovať do momentov, kedy bolo jednoznačne preukázané, že kopčiansky kostol sv. Margity Antiochijskej je vo svojej hmote unikátne zachovalým objektom z obdobia Veľkej Moravy. Mikulčický areál, na druhom brehu rieky Moravy, reprezentuje jedno z dominantných centier Veľkomoravskej ríše. Na svojej, už v minulom storočí skúmanej rozlohe, v súčasnosti poskytuje návštevníkovi rekonštrukcie základových pásov bývalých kostolov, ale najmä pozoruhodnú expozíciu množstva archeologických nálezov.
Idea prepojenia oboch týchto lokalít do spoločného archeoparku má preto zdvôvodniteľný zmysel, a to aj napriek tomu, že nie je ešte celkom zrejmé, v akých bližších vzťahoch možno v danom historickom období tieto lokality spájať. Ak toto vzájomné polohovanie veľkomoravských objektov znamená hlavný dôvod vzniku spoločného archeoparku, potom možno povedať, že finálna realizácia jeho sprístupnenia verejnosti na našom brehu v r. 2020 vyvoláva množsvo otázok.
Kam sa stratila hlavná idea archeoparku?
Veľmi diskutabilné je predovšetkým vytvorenie trasy, ktorá spája kostol sv. Margity s Mikulčickým archeoparkom. Ako vidno z priloženej ilustrácie, vzdušná vzdialenosť medzi kostolom sv. Margity a polohou dvanásteho kostola hradiska na Valoch je 1650 m. Vybudované chodníky však od návštevníka archeoparku požadujú, aby prekonal vzdialenosť 3,5 km. Tento rozdiel výrazne deformuje hlavnú ideu celého projektu vytvorenia spoločného parku!
Podobným neústretovým spôsobom, ako na kopčianskej strane, sa však k vybudovaniu prepojenia oboch lokalít postavili aj na moravskom brehu rieky. Vznik tohto medzinárodného archeoparku možno datovať do momentov, kedy bolo jednoznačne preukázané, že kopčiansky kostol sv. Margity Antiochijskej je vo svojej hmote unikátne zachovalým objektom z obdobia Veľkej Moravy. Mikulčický areál, na druhom brehu rieky Moravy, reprezentuje jedno z dominantných centier Veľkomoravskej ríše. Na svojej, už v minulom storočí skúmanej rozlohe, v súčasnosti poskytuje návštevníkovi rekonštrukcie základových pásov bývalých kostolov, ale najmä pozoruhodnú expozíciu množstva archeologických nálezov.
Idea prepojenia oboch týchto lokalít do spoločného archeoparku má preto zdvôvodniteľný zmysel, a to aj napriek tomu, že nie je ešte celkom zrejmé, v akých bližších vzťahoch možno v danom historickom období tieto lokality spájať. Ak toto vzájomné polohovanie veľkomoravských objektov znamená hlavný dôvod vzniku spoločného archeoparku, potom možno povedať, že finálna realizácia jeho sprístupnenia verejnosti na našom brehu v r. 2020 vyvoláva množsvo otázok.
Lávka, alebo most?
Na premostenie Moravy sa čakalo dlhých pätnásť rokov. Lávka bola slávnostne daná do užívania v septembri v r. 2019. Viaceré názory však vyjadrujú rozčarovanie nad výsledným dojmom tohto objektu. Hoci je lávka určená pre peších a cykloturistiku, jej výzor iba ťažko porovnať napr. s lávkou v Devínskej Novej Vsi, alebo aj ďalšou budovanou lávkou pri Vysokej nad Moravou. Obidve tieto lávky, ponad rovnakú rieku, len prepájajúce iné dva štáty, sa vyznačujú nevtieravou subtílnosťou, ktorá len v minimálnej miere vplýva na okolitý krajinný priestor.
Preklenutie rovnakej rieky u nás, naopak, vyvoláva viac dojem markantne dimenzovaného mosta, než lávky. Použitie mimoriadne masívnych uzavretých komponentov železa nutne evokuje predstavu, že most by udržal aj prejazd stredne ťažkého tanku.
Orientácia v kopčianskom archeoparku
Cykloturista prichádzajúci na náš breh cez lávku nad Moravou mal aj niekoľko mesiacov po jej otvorení problém orientovať sa, ako postupovať za lávkou ďalej. Do istej miery sa tento stav pokúsil napraviť ktosi z druhého brehu rieky a umiestnil tam na drevenom kolíku, v českom jazyku, malú smerovku.
Túto hanbu, nielen našej dediny, bolo treba čo najskôr zmazať. Až koncom augusta 2020 bola aj na našom brehu, pri vyústení lávky, postavená podobná základná orientačná tabuľa, akú mali už v r. 2019 postavenú na druhej strane rieky.
Turistická trasa cez kopčiansky archeopark
V roku 2020 bola trasa pre turistov, od lávky nad Moravou až po Kačí kanál, zjavne finalizovaná. Celý priebeh tejto trasy bol jej realizátormi rozdelený na 8 úsekov.
Úsek 3a - je iba označenie malého predpolia vstupu na samotný objekt lávky.
Úsek 3b - predstavuje časť koruny hrádze na brehu Moravy. Povrch pôvodnej cesty na korune hrádze, je už výrazne poškodený.
Úsek 3c - je dielom vysoko prekračujúcim súčasný štandart pojmu cyklocesty. Jej svetlošedý povrch, v asfaltovej tvrdosti, esteticky dokonale napĺňa symbiózu s kľukatiacou sa remízkou, ktorú však poctivo kopíruje iba v duchu nedomyslenej koncepcie celého diela kopčianskeho archeoparku. Pevný povrch tejto cyklocesty však zrejme nie je vhodný pre chodcov.
Úsek 3c1 a úsek 3c 2, v dvoch tretinách trasy 3c, sú odbočeniami na dve vyhliadky. Tu treba pripomenúť, že v celom kopčianskom archeoparku vlastne niet jedinej príležitosti, kde sa dá skryť pred náhlou nepohodou počasia. Obidve vyhliadky sa k takému účelu (a možno aj oveľa viac), doslova ponúkali, ale súčasný trend minimalizmu aj v architektúre tomu zrejme zabránil.
Kanál Tvrdonice - Holíč a Struha
Parádny úsek cyklocesty 3c končí pri vkusnom a optimálnom mostíku ponad celkom zanedbávaný tok Struhy. Projektanti mostíka, ale aj autori iných úvodných štúdií o kopčianskych pamiatkach, však všade uvádzali názov Kanál Tvrdonice - Holíč. Tento stavbársky umelý názov vznikol v období šestdesiatych rokov minulého storočia, keď došlo regulačným úpravám koryta Moravy. Ak sa podarí rekonštruovať aj odchytovú nádrž Kačenárne, dovtedy by mal byť problém pôvodného názvu Struhy vyriešený, pretože tento historický objekt je na jej vodný tok funkčne naviazaný.
Ako a kam s bicyklami?
Keď cykloturista smerom od Moravy prejde cez drevený mostík, odrazu sa ocitne pred celkom inou kvalitou cesty. Je to úsek 3d ktorý má povrch iba z nespevneného drobného kameniva.
O niekoľko desiatok metrov ďalej, sa nachádza Kostol sv. Margity. Cesta však obchádza náš historický klenot bez toho aby si ho „všimla“ čo i len minimálnou spevnenou plochou pre zaparkovanie bicyklov.
„Veľkomoravská cesta“ určená pre peších
Cykloturista prichádzajúci od Moravy sa však nemal ako dozvedieť, že po prejdení ponad Struhu by mal vlastne z bicykla zosadnúť a ďalej ho iba tlačiť. Nadchádzajúci úsek cesty 3d je totiž - podľa stanovenej koncepcie prístupových chodníkov - určený pre peších. Zrejme práve preto chýba pri kostole akékoľvek parkovisko bicyklov...
Kameninou vysypaná cesta 3d však neobchádza iba kostol, ale o čosi ďalej, v oveľa väčšej vzdialenosti, sa vyhýba aj Kačenárni, ktorá sa má už v dohľadnom čase stať informačným a servisným centrom archeoparku. Táto celkom nová, umelo vytrasovaná komunikácia, nazvaná „Veľkomoravská cesta“ vytvára tak pre pohyb návštevníkov zbytočný orientačný rébus.
Sv. Margita, oroduj za seniorov a invalidov
Značku zákazu vjazdu všetkých motorových vozidiel, s výnimkou odbornej obsluhy, umiestnili v priestore bývalého Kačacieho kanála. Toto rozhodnutie je predovšetkým necitlivým postojom vo vzťahu k seniorom a invalidom. Vstup do archeoparku pre týchto návštevníkov možno na značke zákazu ľahko vyriešiť dodatkovou tabuľou. Podstatne užitočnejšie by však bolo umožniť parkovanie všetkých osobných vozidiel až pri Kačenárni. Umožňuje to vlastne aj navrhované využitie trsasy 3F.
Peší návštevník archeoparku prichádzajúci zo strany od Holíča a Kopčian
Pre chodca, ktorý v ponúknutom priestore podniká so svojím voľným časom i fyzickými možnosťami, je kopčiansky archeopark zatiaľ dosť neatraktívny. Keď sa návštevníci po povinnom zaparkovaní auta pri Kačom kanáli zmenia na chodcov a bez akejkoľvek informačnej orientácie prídu ku kostolu sv. Margity, ich reakcie na poznávaciu hodnotu a investovaný čas do výletu sú pre Kopčany dosť kontrapropagačné. Títo chodci sa môžu od kostola vydať ešte aj za mostík ponad Struhu. Avšak keď zistia, že k novej lávke cez Moravu je treba absolvovať ešte dvojkilomertovú obchádzku, ich záujem o archeopark rýchlo končí.
Peší návštevník prichádzajúci lávkou ponad Moravu
Ak motorizovaný návštevník mikulčických expozícií na Valoch prejaví záujem aj o slovenskú časť archeoparku, musí sa rovnako stať chodcom a k lávke cez Moravu absolvovať poldruhakilometrovú obchádzku. Záujem chodcov o celý medzinárodný archeopark, sa však z moravskej strany obvykle končí pri novej lávke ponad rieku.
Na rozdiel od príchodu zo strany od Holíča tam majú totiž návštevníci na oboch brehoch Moravy k dispozícii hneď dve veľké orientačné tabule. Aj voľným okom však odtiaľ vidno, že ponuka kopčianskeho archeoparku znamená dlhý peší výlet cez nezmyselnú obchádzku. Kostol sv. Margity tak ostáva pre návštevníkov, ktorí si zaparkovali svoje autá na Valoch a už absolvovali pešiu trasu k lávke, väčšinou nedostupný.
Spoločný archeopark Mikulčice - Kopčany najmä pre cyklistov?
Vyššie uvedené fakty z pohľadu chodca naznačujú, že návšteva celého archeoparku, z jednej či druhej strany, vyžaduje od pešieho turistu pomerne vysoké nároky najmä pre neefektívne strávený čas na kopčianskej strane. Do istej miery korigujúcim riešením tohto stavu by mohlo byť od Moravy vybudovanie dodatočného chodníka iba pre peších. Táto stavebne nenáročná, jednoduchá diretisima by začínala u orientačnej tabuli pri lávke a prechádzajúc cez pole by sa naviazala iba neďaleko od mostíka cez Struhu na vybudovanú cyklotrasu 3d.
Krátkodobá mototuristika
V zjavne rigídnom postoji projektantov chodníkov cez archeopark celkom chýbajú aktuálne odborné štúdie najmä o predpokladanom vývoji vnútroštátnej i cezhraničnej krátkodobej mototuristiky. Jej rozvoj sa oproti minulosti premieta najmä do širšieho využívania poznávacích vikendov, kde je kalkulácia s investovaným voľným časom jednotlivca čoraz významnejšia. Nezanedbateľný je aj technický vývoj motorizmu, v ktorom sa už teraz presadzuje nástup elektromobilov. Pre lepší prístup do rozľahlého archeoparku na našom brehu preto prichádza do úvahy aj možnosť príjazdu osobných automobilov z južnej strany, povedľa hrádze, až k novej lávke nad Moravou. Umožnil by sa tak ľahší prístup k premosteniu rieky nielen seniorom, ale aj mnohým ďalším návštevníkom.
Baroková trasa zatiaľ chýba
Žrebčín Štít je síce už na niekoľkých miestach okolo obce turistovi pripomínaný na malých tabuľkách s neúplným názvom „žrebčín“, ale jeho skutočné napojenie do našej časti archeoparku zatiaľ neexistuje. Preto treba barokovú poznávaciu trasu čo najskôr vytvoriť a zviditeľniť.
Baroková trasa by začínala v Štíte, pokračovala by v južnej časti obce cez lávku ponad tok Kýštoru a povedľa toku Struhy by pokračovala k mostíku ponad Struhu. Práve tam by totiž vznikla priam ideálna križovatka obidvoch kultúrnych vrstiev. Trasa by pokračovala aj ďalej povedľa toku Struhy - približne v rovnakom kontakte s kostolom sv. Margity ako vedľajšia Veľkomoravská cesta - a potom by odbočila k barokovému objektu Kačenárne. Odtiaľ by pokračovala súbežne s trasou 3f a pri Kačacom potoku by sa napojila na veľkomoravskú trasu 3e, odkiaľ by potom smerovala na Zámockú alej do Holíča.
Informačný uzol kopčianskej časti archeoparku
Aj keď sa plánuje zriadiť v rekonštruovanom objekte Kačenárne informačné a servisné návštevnícke centrum, už vybudované poznávacie trasy na tento zámer zatiaľ nenaväzujú. Navyše, aj potom, po otvorení tohto objektu pre verejnosť treba predpokladať, že Kačenáreň, ako návštevnícky servis, bude reálne využiteľný len v turistickej sezóne.
Preto by bolo optimálne pri mostíku ponad Struhu, kde sa trasy veľkomoravská a baroková križujú, utvoriť výrazný informačný uzol. Jeho súčasťou by mal byť najmä malý turistický prístrešok, ktorý je v tejto otvorenej krajine pre turistov naozaj nevyhnutný. Dominovala by tam tiež orientačná tabuľa podobných rozmerov ako pri lávke nad Moravou, avšak s podstatne širším výrezom, ktorý obsiahne krajinu od žrebčína Štít až po Holíčsky zámok.
Tabuľa by obsahovala nielen graficky vyjadrené poznávacie trasy obidvoch kultúrnych vrstiev, ale aj komplexné grafické situovanie archeologických nálezíšť a rovnako tiež všetkých historických pamiatok v dedine. Orientačná tabuľa by mala byť doplnená aj panelom so širšími textovými infornáciami, ktoré by popri popisoch jednotlivých pamiatok, bližšie predstavili aj ídeu expozície dvoch kultúrnych vrstiev. Podobné orientačné vybavenie by malo byť aj pred vstupom do žrebčína Štít.
Cykloturistika na vzostupe
Navrhované umiestnenie informačného uzla pri mostíku, ktoré by malo zachytiť cykloturistov aj pre návštevu Štítu, je motivované aj pokročilým rozvojom cykloturistiky v Česku. Cykloturisti vyhľadávajú aj veľmi atraktívne Lednice a Valtice. Známa cyklotrasa medzi týmito mestami je každoročne priam preplnená návštevnikmi.
Približne len 12 kilometrov na východ, sa u Břeclavi neďaleko sútoku Moravy a Dyje, nachádza rozsiahle veľkomoravské nálezisko Pohansko. Odborníci sa domnievajú, že vývoj tohto osídlenia možno do istej miery prirovnať k dejinám osídlenia v mikulčických Valoch. Aj táto známa lokalita je v sezóne hojne navštevovaná turistami na bicykloch.
Smerom na Lanžhot, a ďalej pozdĺž Rieky Moravy, je pohodlná cyklotrasa, ktorá cykloturistu privedie až do areálu archeoparku Mikulčice - Kopčany. Od Pohanska je to čosi nad 20 kilometrov.
Elektrobicykel
Aj u nás už do vývoja cykloturistiky čoraz intenzívnejšie vstupujú elektrobicykle. Možno predpokladať, že ich ďalšie rozšírenie bude mať za následok porovnateľné zmeny, aké sa už dávnejšie udiali v rozvoji krátkodobého turistického ruchu pri využívaníi výkendu. Akčný rádius a dostupnosť cykloturistu na elektrobicykli môže ponúknuť podstatne väčšiemu počtu návštevníkov aj takú poznávaciu trasu, akou je prepojenie Lednicko-Valtického areálu s archeoparkom Mikulčice - Kopčany. Podmieňujú to však ponuky ubytovania a súčasne aj propagácie o nás v uvedených cykloturistických lokalitách.
J. Michaláč