Dunaj - Odra - Labe
V západnej Európe je využitie vodných ciest cez prírodné toky a ich vzájomné prepojenie už po stáročia veľmi známe. Súvisia s nimi aj mnohé obdivuhodné inžinierske diela, ktoré prekonávajú nielen terénne výškové prekážky, ale akvaduktami dômyselne križujú aj rieku s riekou. Kedysi boli tieto tieto vodné cesty využívané takmer výhradne na prepravu tovarov, v súčasnosti sa však vo veľkej miere využívajú aj pre atraktívnu vodnú turistiku.
Úsilie na prepojenie troch morí - Čierneho, Baltického a Severného - pre dopravu tovaru aj v našom užšom európskom regióne, prepojením riek a umelých kanálov, je známe už od stredoveku. V súčasnosti sa podľa tzv. „Bielej knihy“, kde je tiež propagovaný Plán európskeho dopravného priestoru, opäť predstavuje alternatíva využitia vodnej dopravy. Ide o úsilie štátov Európskej únie do roku 2050 čo najviac zvýšiť ochranu nášho životného prostredia množstvom pevne stanovených cieľových limitov. V ich popredí sa nachádza najmä zníženie emisií CO 2, čo sa má dosiahnuť hlavne presunutím cestnej dopravy na železničnú a vodnú.
Vodná cesta Dunaj - Odra - Labe však neustále naráža na množstvo prekážok. Medzi najväčšie z nich patrí najmä prepojenie Moravy s Labe, ktoré by si vyžiadalo obrovské dlhodobé investície a je preto hlavným argumentom vysoko prevládajúcich odporcov tejto idey. Uvedomil si to aj hlasný propagátor projektu D-O-L český prezident Zeman a nedávno sa nechal počuť, že vetvy prepojenia Moravy s Labe sa vzdáva. V posledných rokoch k rôznym argumentom pribudla aj problematika klimatických zmien, ktoré spôsobujú čoraz nižšie stavy vôd najmä v dotknutých náhorných geografických lokalitách. Tvorcovia projektu D-O-L sa tejto realite nielen prispôsobili, ale využili ju vo svoj prospech. Sú presvedčení, že nedostatok vody v rieke Morave bude možné riešiť prečerpávaním vody z Dunaja.
Napriek mnohým pesimistickým i niektorým vysoko vedecky fundovaným prognózam sa však v súčasnosti predsa len v Česku pristupuje aspoň k malej časti tejto historickej idey. Ide o úsek Ostrava Svinov - štátna hranica s Poľskom. Výstavbu diela už v októbri 2020 schválila česká vláda. Nadväzujúcu časť kanálu po Kozlí postaví na svojom území Poľsko.
Na túto aktuálnu skutočnosť treba výrazne upozorniť aj na našej strane hranice - najmä v súvislosti s krajne problematickým zámerom Multimodálne logistické centrum Holíč. A to aj za okolnosti, že ďalší vývoj tohto projektu je zatiaľ zastavený.
Multimodálne logistické centrum Holíč (MLC)
Už pred niekoľkými rokmi prenikli na verejnosť niektoré informácie o záujmoch vybudovať na rieke Morava pri Hodoníne veľké prekladisko tovaru. V prvých fázach tohto projektu došlo k jednaniam medzi zástupcami čínskej spoločnosti SinoHydro Corporation Ltd. a českej spoločnosti DOE Europe SE. Podľa nie celkom zreteľných informácií došlo najprv k jednaniam so zástupcami mesta Hodonín, ktorí v tom období s projektom súhlasili.
Potom došlo aj k stretnutiam čínskych investorov s predstaviteľmi Holíča a schváleniu Memoranda o spoločnom záujme, ktorým poslanci holíčskeho mestského zastupiteľstva podporili vybudovanie vodného koridoru Dunaj-Hodonín. Ako vtedy uviedlo mesto Holíč na svojich internetových stránkach, „po stretnutí s predstaviteľmi Holíča účastníci absolvovali prehliadku lokality pri Hodoníne, kde sa bude uvedený projekt realizovať.“
V následnom čase však v Hodoníne došlo k bližšie nezisteným protestom proti projektu a potom sa objavil koncept jeho výraznej zmeny.
Pôvodný zámer projektu vychádzal predovšetkým z vybudovania vodnej cesty v rámci základu veľkej idey Dunaj - Odra - Labe. Ako už bolo v predošlej časti uvedené, jednou z prekážok komplexnosti tejto idey je prepojenie riek Moravy a Labe. Avšak ešte väčšou prekážkou pre tieto zámery je využitie dolnej časti toku Moravy - počnúc jej ústím do Dunaja.
Na mapke vidno varianty vodných kanálov, ktorými projekt D-O-L obchádza dolný tok Moravy. Variant využívajúci časť toku Váhu možno nazvať horským, lebo prekonáva Karpaty. Variant vychádzajúci z Dunaja z oblasti Viedne zase v západnej verzii celkom Slovensko obchádza
Tou prekážkou je postoj Rakúska, ktoré akékoľvek úpravy pre splavnenie svojej hraničnej rieky striktne odmieta. Preto sa realizátori zamysleli aj nad variantou výstavby umelého kanála, ktorý by na slovenskom území viedol od Devínskej Novej Vsi povedľa Moravy a ústil by do nej až niekde v našej lokalite. Ak si vykreslíme túto predstavu na mape, potom by sa toto celé fiktívne veľdielo nedotýkalo iba Kopčian a Holíča ale minimálne aj dedín Vysoká pri Morave, Záhorská Ves a Suchohrad. Aj na Záhorí by tak vznikol podobný ostrov, aký sme za komunistov pozdĺž pôvodného koryta Dunaja vybudovali v rámci vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros, ktoré je aj dnes susednému Maďarsku veľkým tŕňom v oku. Ak sa niekomu zdá, že tento variant prepojenia ídey D-O-L je príliš morbídny, tak treba pripomenúť núkajúcich sa čínskych partnerov niekde celkom na začiatku projektu, pre ktorých by financovanie takejto megastavby nebol veľký problém.
Pre úplnosť ešte dodajme, že jeden z variantov obídenia dolnej časti Moravy zvažoval aj návrh prepojenia s Dunajom v oblasti Viedne a vybudovaním umelého kanála, ktorý by opäť smeroval až ku korytu pôvodného toku Moravy v lokalite Hodonín - Holíč.
Hlavnou podstatou zmeny pôvodného zámeru, je podľa českej spoločnosti DOE Europe, v našej lokalite dočasné upustenie od využitia vodnej cesty Moravy. Nový zámer bol tiež zverejnený v propagačnej brožúre veľkého formátu, kde, okrem iného, nechýba ani fotografia kontajnerovej lode zo Suezkého kanála. Názov brožúry na obálke je iba „MLC Holíč“, hoci všade v jej interieri sa stále narába aj pojmom MLC Holíč/Hodonín. Strohé objasnenie tohto nesúladu nájdeme na str. 16, kde sa uvádza:
„Vzhľadom na priebeh príprav preferujeme umiestnenie MLC v lokalite mesta Holíč...“
Návrh polohy zámeru MLC Holíč v prvej etape - zatiaľ bez prepojenia na vodnú cestu D-O-L
Podľa dostupných informácií teda Hodonín - aj keď sa stále ešte propagačne nachádza v kontextoch projektu - v skutočnosti upustil od poskytnutia svojej lokality pre vybudovanie prekladiska. Iniciatívy sa ujalo mesto Holíč. A hoci bolo od samého začiatku evidentne zreteľné, že prekladisko možno u nás vtesnať len medzi historické lokalíty Holíča a Kopčian a nikde inde, primátor Holíča osobne inicioval návrh, aby si spoločnosť MLC dokonca zriadila v Holíči svoje sídlo.
Hoci sa primátor Holíča odvoláva na rozhodovanie mestského zastupiteľstva, on sám je aj pri kontaktoch s médiami hlavným propagátorom zámeru MLC. Poukazuje najmä na možnosť získania 400 pracovných príležitostí. Reportážne dokumenty o veľkých svetových prekladiskách tovaru, však práve naopak, poukazujú na minimum ľudskej práce a vysoký stupeň robotizácie, inak by logistické problematiky neboli zvládnuteľné. Čudným argumentom primátora v prospech MLC je aj odvolávanie sa na inak pravdivú skutočnosť, že Slovensko je montážnou dielňou cudzích automobilov. Ponúkaná práca v prekladisku Holíč by ale nebola ničím iným, než opäť len lacnou manipuláciou zahraničného tovaru. Primátor Holíča popiera, že by svojou podporou MLC akokoľvek narúšal historicky cenné okolie mesta a zámku.
Pripomeňme však tohtoročnú výstavbu cyklocesty Holíč - Kopčany, pri ktorej už došlo k výraznému poškodeniu dominanty pôvodnej barokovej cesty. A nie je to len počin primátora Holíča. Stalo sa tak aj za plnej podpory starostu Kopčian, ktorý teraz v médiách tak rád vymenúva svoje zásluhy o historické pamiatky obce a od MLC sa odrazu dištancuje. Noviny, ktoré zámer MLC Holíč vyburcoval k rozsiahlym reportážam, síce poukazujú na množstvo protestov proti projektu od rôznych inštitúcií, ale hlbšie pozadie pestrých vzťahov a počinov primátora a susediaceho starostu ich nezaujíma.
Ťažko odhadnúť nakoľko zaujala správa o MLC obyvateľov dotknutých Kopčian. V každom prípade však o ňu prejavili záujem najmä tí, ktorí bývajú na Bratislavskej ulici. Niet im čo závidieť - bývanie pri tak frekventovanej ceste I. triedy netreba príliš komentovať. A odrazu sa dozvedeli, že to budú mať ešte oveľa horšie.
Informačný pútač pred školou v Kopčanoch
Tí najmenej informovaní sa o MLC Holíč mohli dozvedieť v čase, keď sa v obci konalo testovanie Covidu 19. Pred vchodom do školy, ktorá poskytla jedno z odberných miest, bol pripevnený veľký pútač, ktorý o tomto zámere podával presvedčivé a znepokojujúce informácie. Chýbala tam iba informácia o autoroch tohto záslužného počinu.
Naše OZ Hrúdy v tom čase (27. 10. 2020) už písomne podalo podnet na Okresný úrad Skalica - odbor starostlivosti o životné prostredie. Išlo nám najmä o to, že obyvateľstvo bolo starostom obce vyzvané, aby sa k zámeru MLC Holíč vyjadrilo. Vtedy bol totiž z dôvodu pandémie pohyb obyvateľov na verejnosti obmedzený a na celý jeden týždeň bol obecný úrad dokonca celkom uzatvorený. Písali sme aj na Ministerstvo vnútra - chceli sme zrušiť alebo aspoň dočasne zastaviť posudzovanie zámeru MLC verejnosťou a poukazovali sme na rozpor v uplatňovaní zákonov počas mimoriadnej situácie.
Našťastie sa už vtedy v tejto veci objavili aj prvé nesúhlasné názory v tlači. 19. 11. 2020 sa v obsiahlom článku denníka Pravda odmietavo k projektu vyjadrili viaceré inštitúcie: pamiatkari, riaditeľ CHKO Záhorie, trnavský župan, medzinárodná rada pre pamiatky a sídla ICOMOS , Slovenský ochranársky snem. Vďaka týmto ohlasom spoločnosť MLC Holíč vzala svoj návrh na začatie konania späť.
Aj keď sa proti zámeru MLC Holíč vyjadrili viacerí, nikto sa v tejto súvislosti zatiaľ nezamyslel nad tým, aký širší význam a dosah by malo prekladisko v Holíči pre ostatné Slovensko. Holíč sa totiž nachádza celkom na západnej hranici štátu. S východnými časťami republiky ho cez Karpaty spája iba jediná cesta I/51 smerom na Trnavu. O kvalite tejto cesty do Senice sa už dlhší čas vedú posmešné komentáre a obyvatelia Jablonice permanentne protestujú proti používaniu iba jednosmerného mosta v dedine. Všetci tiež vieme, že z južnej strany je zase výjazd z diaľnice do Kútov doslova životu nebezpečný. A nie je to len trvale úbohý stav cestnej siete v celom našom štáte, ale aj rovnako zaostávajúca úroveň a vývoj železníc, kde sú dopravné perspektívy zrejme najreálnejšie.
Celý zámer MLC Holíč a najmä jeho plán na výrazné zahustenie cestnej prepravy tovarov nielen cez Kopčany, ale aj v širšom regióne severného Záhoria, je teda pre naše životné prostredie výrazne škodlivý a neprijateľný.
Jozef Michaláč