Pri príležitosti 110.výročia narodenia Jána Damborského sa pri jeho rodnom dome na Masarykovej ulici v Kopčanoch konalo 18. septembra 2020 slávnostné zhromaždenie.
Ján Damborský sa narodil 12.augusta 1880 v roľníckej národne uvedomelej rodine v Kopčanoch. Do ľudovej školy začal chodiť v rodnej obci. Nižšie triedy gymnázia študoval v Skalici, vyššie triedy v Bratislave a v Ostrihome, kde aj maturoval s vyznamenaním. Teológiu študoval vo Viedni v Pazmáneu /I.ročník/ a II.-IV.ročník v Ostrihome. Pre pľúcnu chorobu musel štúdium prerušiť. Istý čas pôsobil ako výpomocný učiteľ v Kopčanoch. V školskom roku 1904/1905 bol vymenovaný za katechéta na ľudovej škole v Budapešti. Za kňaza bol vysvätený 27.júna 1905 v Ostrihome. Po vysviacke pôsobil na rôznych miestach ako kaplán a katechét: v Piargu, v Topoľčanoch, vo Veľkých Kostoľanoch, v Ludaniciach, v Kerestúre, v Petrovej Vsi a opäť v Budapešti /1914-1919/.
Už ako bohoslovec prejavoval svoje národné povedomie. V Ostrihome bol členom slovenského spolku a jedným z redaktorov slovenského študentského časopisu. V tom čase používal pseudonym Moravan. Ako vzdelávateľ a prednášateľ kresťanských odborov účinkoval v slovenskom Katolíckom robotníckom kruhu v Budapešti, kde nacvičoval aj slovenské divadelné hry, založil tam aj slovenskú knižnicu. Národne sa posilňoval stykom s predprevratovými Slovákmi, najmä účasťou na známych poradách v Luhačoviciach. Za svoje slovenské povedomie si vyslúžil prívlastok „pansláv“. Prenasledovaný štátnymi úradmi sa venoval aj jazykovednej práci. Zbieral staré rukopisy a materiál k životopisom slovenských literátov. Prekladal z nemčiny a maďarčiny. Zapájal sa aj do politického života. Stál pri zrode Slovenskej ľudovej strany. V roku 1918 napísal jeden z troch návrhov Deklarácie slovenského národa, ktorou sa Slováci prihlásili prihlásili k Československej republike.
Po prevrate v r. 1918 bol Ján Damborský poverený organizovaním slovenského stredného školstva. Dostal za úlohu vzkriesiť nitrianske gymnázium. Istý čas bol aj jeho správcom a od roku 1928 stredoškolským profesorom. Popri tom bol v rokoch 1919-1928 hlavným archivárom Župného úradu v Nitre a zodpovedným redaktorom Úradných novín nitrianskej župy. Bol poverený vedením Župného úradu v Nitre. Bol aj správcom Spolku sv.Vojtecha a redigoval Katolícke noviny. Napísal mnoho článkov /aj náboženských/ do rôznych slovenských novín. Avšak najväčší význam pre slovenský národ mala jeho jazykovedná práca. V roku 1919 vydal v Nitre nákladom a tlačou Štefana Huszára „Slovenskú mluvnicu so zvláštnym zreteľom na pravopis“. Bola jednou z prvých slovenských stredoškolských učebníc na našich školách. Používala sa aj na vysokých školách a slúžila aj potrebám úradov a celého kultúrno-spoločenského života. Vyšla až v piatich doplnených a rozšírených vydaniach. Vrchol Damborského jazykovedného snaženia predstavuje piate vydanie z roku 1930. Mluvnica sa používala do roku 1940, pretože dovtedy bola jednou z najucelenejších gramatík slovenského jazyka. Pre učiteľov obecných a meštianskych škôl, ale i stredoškolských profesorov zostavil prvý diel trojzväzkovej „Cvičebnice jazyka slovenského“, ktorá vyšla v Nitre v roku 1922. Osobitnú pozornosť si zaslúži aj Damborského „Krátka mluvnica slovenská so zvláštnym zreteľom na pravopis“ /1927/, ktorá bola určená pre 1. a 2.ročník stredných škôl. Ján Damborský pracoval aj v Jazykovednom odbore Matice slovenskej /od apríla 1927/ a v pravopisnej komisii Jazykovedného odboru Učenej spoločnosti Šafárikovej. Od roku 1928 spolupracoval ako člen pravopisnej komisie Matice slovenskej pri vypracúvaní prvých úradných „Pravidiel slovenského pravopisu“, ktoré vyšli až v roku 1931.
Zomrel 19.júna 1932 v Nitre, kde je aj pochovaný. Jeho menom boli pomenované ulice v Bratislave, v Nitre, v rodných Kopčanoch, ale aj v ďalších slovenských mestách a dedinách.
PhDr. Vladimír Grigar