Kopčianska súčasnosť

Prečo vznikol webový portál Hrúdov?


Viacerí obyvatelia Kopčian si zrejme pamätajú na časy pred niekoľkými rokmi, keď sa naše občianske združenie Hrúdy prihováralo obyvateľom Kopčian prostredníctvom svojho tlačeného občasníka s rovnakým názvom. Isté obdobie sme so svojím občasníkom dokonca vychádzali spolu s obecnými Kopčanskými novinami. 
Ale časy sa neúprosne menia a vývoj možností ako oslovovať verejnosť rýchlo napreduje. Oproti papierovým médiám má dnes, najmä prostredníctvom internetu, možnosť vyjadrovať svoje názory celkom každý. Keď si otvoríme oficiálne webové stránky obce - deje sa to napríklad aj na facebooku. Ale to sú komunikačné väzby len v obmedzenej miere v minimálnych osobných príspevkoch. 

Ukážky titulných strán občasníka Hrúdy


Celkom zjavne u nás už dlhší čas chýba taká informačná platforma, ktorá nebude prinášať len stručné úradné oznámenia a odstavce VZN. V nedávnej minulosti, keď ešte aspoň dvakrát do roka vychádzali Kopčanské noviny, sme o svojej obci vedeli predsa len o čosi viac. 
Vieme, že viacerí z tých našich obyvateľov, ktorí sú zamestnaní vo firmách mimo našu obec, chodia domov len odpočívať a prespávať. Voľný čas zväčša využijú len na úzky rodinný život či zveľadenie svojich príbytkov. Tieto životné takty sú známe aj inde a sú nočnou morou najmä v satelitných neokolóniách pri väčších mestách.
Aj niektorí z našich obyvateľov už s obavami pocítili, že stabilita každej pracovnej pozície je čoraz viac závislá od rýchleho vývoja príslušnej produkčnej oblasti. Racionalizácia technológií má neraz aj svoje obete v prepúšťaní z práce, alebo v obmedzovaní výroby. Prognostici upozorňujú, že takéto následky ohrozujú najmä jednostranne produkujúcich „auto-Slovákov“. Platí to aj napriek tomu, že v našom užšom regióne sú po fajronte cesty zo Skalice stále ešte preplnené zdanlivo spokojným blahobytom...
Nechceme na seba privolávať nič zlé. Mali by sme sa však oveľa viac zamýšľať aj nad našimi domovmi. Sú to nielen miesta nášho pokojného rodinného azylu, ale poskytujú nám aj odrazisko pre prípadné nové sebauplatnenie. Pre zabezpečenie životnej úrovne rodiny a najmä výchovy detí, je však potrebné zaujímať sa nielen o svoje najbližšie susedské okolie ale aj o svoje osobné existenčné ambície v rámci celej obce.
Napríklad - časť našich obyvateľov by mohla v budúcnosti podnikateľskými formami využiť aj skrytý potenciál cestovného ruchu, ktorý sa nám núka priamo pod nosom. Najmä Kopčany, s nadpriemerným sumárom historických pamiatok a výhodnou polohou, ponúkajú v našom regióne veľa neobjavených možností. 
Naše občianske združenie o týchto problematikách v minulosti už viackrát písalo a ponúkalo diskusiu na najrôznejšie témy. 
Chceme opäť prebudiť občiansky záujem o veci verejné a radi privítame každú Vašu odozvu či príspevok.

 

publikované dňa: 11.5.2021
Začiatkom tohto roku obecný úrad v Kopčanoch zmenil na internete výzor svojho webového portálu. Ak  sa zameriame na posúdnie jeho stránok z hľadiska grafiky a prehľadnosti, tak je to oproti tým predošlým stránkam určite krok dopredu.
Rozhodne to však neplatí o časti stránok „Obec“, kde nájdeme aj materiály o histórii obce. Dejiny Kopčian sú tu rozdelené do troch dobových časti.  V časti pojednávajúcej o 20. storočí nájdeme aj odstavec, v ktorom sa píše o T. G. Masarykovi.
Uvádza sa tam že:  „Jeho rodičia bývali v domčeku na Masarykovej ulici číslo 51. Tento dom už dnes nestojí a na jeho mieste stojí dom s číslom 493.“
Tento údaj je veľmi hrubé klamstvo! Nevedno, ako sa toto tvrdenie do nových stránok obce dos-
talo, 
O pôvode nášho prvého prezidenta sa už v českej historiografii popísalo veľmi veľa. Najviac sa o Masarykovo rodisko zaujímali na prelome 19. a 20. storočia jeho politickí nepriatelia, ktorí neraz spochybňovali dokonca aj jeho český pôvod, ktorý mal zaznamenaný v hodonínskej matrike. 

Zatajovanie Masarykovho domu

Konšpirácie proti nemu neustali ani počas 2. svetovej vojny, keď vznikol samostatný Slovenský štát. V českom protektoráte vtedy likvidovali nielen prístup k Masarykovmu dielu, ale aj všetky jeho sochy - vrátane tej hodonínskej. Na Slovensku, v Kopčanoch, v tomto čase fašisti premenovali ulicu nazvanú po našom prvom prezidentovi - na Hlinkovu. Na ulici im však aj napriek tomu stále prekážal jeho dosť známy rodný dom. Preto miestni Hlinkovi gardisti rozniesli po obci aspoň informáciu, že Masaryk sa v skutočnosti nenarodil v uličnej časti domu, ale vzadu, vo dvore.
Túto konšpiračnú lož si prostredníctvom svojich rodičov preniesla až do súčasnosti miestna obyvateľka E. K. Na túto tému vznikla v r. 2018 aj jej veľká, farebná kniha, ktorú si však nikde nemožno kúpiť.

Ako fašisti - tak aj komunisti

Po fašistickej totalite nastúpila diktatúra komunistická, ktorá Masaryka rovnako odmietala. V paťdesiatych rokoch minulého storočia bol zbúraný zadný trakt Masarykovho domu. Jeho predný trakt však ostal zachovaný, dokonca s pôvodnou strechou, z 19. storočia. Nezmazateľným a  jednoznačným dôkazom toho je skutočnosť, že Masaryk si tento svoj rodný dom, pri príležitosti 60. narodením, prišiel koncom r. 1909 osobne do Kopčian dať odfotografovať.
Akoby zázrakom stále ešte zachovaný Masarykov dom však prekážal nielen predtým fašistom, ale v novej totalite aj komunistom. Preto, nevedno presnejšie kedy, vznikla aj v tomto zriadení nová fáma. Keďže bolo na dom dané iné číslo než mal v minulosti, súčasne so starým číslom „zbúrali“ aj samotný dom. Tento raz  to neprebehlo príliš nahlas, lebo v obci žilo ešte veľa pamätníkov . Nečudujme sa, pretože vieme, že niektorým kopčianskym komunistom prekážal aj kostol sv. Margity. Konali sa tam procesie, preto ho chceli v tom najtvrdšom anticirkevnom období dokonca zbúrať.
Komunistický výmysel, že Masarykov dom bol zbúraný, napodiv, pretrval až do času po revolúcii, keď sme zvonili kľúčami. To už bola predtým Hlinkova, potom zase desaťročia Stalinova ulica, opať premenovaná na Masarykovu.  Obec tam konečne mohla dať pamätnú tabuľu - avšak s konšpiračným textom z predošlého režimu: „Tu stál dom rodičov...“

Vzácny objekt dejín slovenského národa

 Obec na svojich internetových stránkach uvádza, že histórické údaje o 20. storočí čerpalo z publikácie: Rudolf Apell a kol. – Kopčany, dejiny obce, ktorú vydal Obecný úrad v Kopčanoch r. 1992. Nevedno presne kto bol v tejto publikácii autorom časti o T. G. Masarykovi a odvoláva sa dokonca na Čapkove Hovory s TGM.
Okrem hrubého zavádzania vo veci rodného domu nášho prvého prezidenta sa autor v publikácii dopustil aj ďalšej, aj keď menšej chyby, keď uvádza že: „Krátko po narodení malého Tomáša bol jeho otec – kočiš premiestnený zo Štítu na veľkostatok v Hodoníne, preto zapísal syna až tam.“ Nie je to pravda - Masarykov otec Jozef Masárik bol už predtým trvale zamestnaný ako kočiš v Hodoníne.
Už niekoľko rokov je na Masarykovom dome nová bronzová tabuľa s textom: V tomto dome sa 7. marca 1850 narodil Tomáš Garrigue Masaryk náš prvý prezident Osloboditeľ. Matrikovaný bol v Hodoníne. Existencia tohto domu je čoraz viac známa aj širšej verejnosti a problematiky rodného či rodičovského domu TGM v Kopčanoch boli viackrát publikované aj v médiách.
Preto je hanebné, že ani v obrazovej dokumentácii o histórii, na nových webových stránkach obce nikde nenájdeme z Masarykovho domu ani jedinú fotografiu. Tento zázrakom zachovalý objekt nie je len vzácnou pamiatkou Kopčian, ale jednoznačne patrí aj medzi najcennejšie historické objekty celého slovenského národa.                                                                                                                                                                                                                JM